Zdravé chodidlo, naša budúcnosť ..
Obsah stránok botyhanak.sk je voľne k nahliadnutiu. Obsah nesmiete kopírovať, reprodukovať, šíriť, prenášať, vysielať, zobrazovať, predávať, licencovať alebo inak využívať pre akékoľvek iné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti BOTY J HANÁK R, s.r.o.
Človek sa cez prevažnú dobu svojho vývoja neobúval alebo nepotreboval obúvať. (Voltaire v Candidovi uvádza, že nohy máme zahnuté preto, aby sme na nich mohli nosiť topánky; podobne nos je tu ako nosič okuliarov.)
U predkov človeka a archaických ľudí, vrátane neandertálcov, neexistuje žiadny doklad obúvania. Až u anatomicky moderného Homo sapiens predpokladá americký paleoantropolog profesor Erik Trinkaus z Washington University (Saint Louis, USA) existenciu obuvi na základe zmien v morfologii nohy a článkov prstov. Mladopaleolitické umenie dolným končatinám nevenovalo mnoho pozornosti a náznaky obuvi nie sú presvedčivé (napríklad interpretácia niektorých mladopaleolitických rytin z francúzskej jaskyne La Marche ako postáv so zretelne obalenými holeňami nôh sú len hypotézami). Najskôr v aridných podmienkach niektorých previsov v Spojených štátoch amerických se dochovala skutočná obuv. Príkladom je obuv z Fort Rock Cave v Oregonu (USA); je zhotovena z pelynkového lýka a jej vek bol stanovený na 10 000 let. Archeologické experimenty ukázali, že životnosť takých sandál bola malá, napríklad opravu obuvi z pelynkových vlákien bolo nutné uskutočnovať podľa intenzity pohybu už po pár týždňoch nosenia. Najstaršia obuv v Európe, z doby 3300 rokov pr. n. l., bola objavená na nohách mumifikovaného lovca v Ötztalských Alpách, ktorý bol nazvaný Ötzi. K zhotoveniu obuvi boli použité tieto materiály useň (podošva z medvedej kože, nártový dielec z kozej kože), lipové lýko (nosná sieť) a seno (výplň). Vzhľadom k tomu, že Ötzi mal na hlave čiapku z medvedej kožušiny a medveď bol v tej dobe v Alpách najsilnejšie zviera, je možné, že použitie menej odolných medvedích koží súvisí s predstavami vtedajšieho človeka o magickom prenesení sily a postavenia tohto zvieraťa. Antropologicko-archeologické experimenty, ktoré uskutočnil tím technológa preukázali, že obuv dostatočne vyplnená senom je mimoriadne pohodlná a dá sa v nej bez problémov odkráčať cez 20 km denne. Tlmenie nášlapných síl výplň sena je natoľko účinná, že predbehne v pozitívnom zmysle i hodnoty namerané u modernej trekingovej obuvi. Systém siete a výplne prakticky vylučuje možnosť vzniku lokálnych tlakov a tým i vznik odtlakov. Seno je však potrebné v počiatočnej fáze doplňovať. Tento svetovo známy experiment uskutočnil výzkumný tím pod vedením docenta Ing. Petra Hlaváčka, CSc., technológa a experta na históriu obúvania z Fakulty Technologickej Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Z tohto experimentu a ďalších podobných pokusov ďalej vyplýva, ako je často užitočné hľadať poučenie pre našu dobu i v „skorom dávnoveku“.
Avšak nielen v praveku a staroveku, ani v stredoveku nebolo obúvanie pravidlom a veľká časť ľudí chodila i v zimných podmienkách naboso. „Napríklad v teplých častiach starovekého Blízkeho východu“, ako uvádza historička PhDr. Jana Součková, DrSc., z Národného múzea v Prahe „chodili v najstarších dobách všetci, vrátane privilegovaných členov spoločnosti, bosí. Neprivilegovaní tak zrejme z väčšej časti zostali po celý starovek, avšak vládcovia a im blízki hodnostári, ako aj členovia kráľovskej gardy bývajú od časov akkadskej ríše na výtvarných dielach charakterizovaní obuvou. Nosia predovšetkým sandály, ďalej rôzne typy čižiem a poltopánok. Uzavreté druhy obuvi sú domovom najmä v Malej Ázii a v severnej Sýrii (tzv. zobákovité topánky so zdvihnutou špičkou). Rozlišujú sa topánky dámske a pánske a rešpektuje sa rozdiel pravej a ľavej nohy. Podrážky sa obvykle zhotovujú z hovädzej kože, vrchné časti z koziny, eventuálne ľanovej tkaniny, vnútro môže byť vyložené plsťou. Obuv je niekedy funkčne vybavená prackami (podľa postavenia užívateľa z obecných alebo drahých kovov), obvykle však upevňovaná koženými pásikmi a šnúrkami. V Mezopotámii sa dáva vždy prednosť topánkam vzdušným a otvoreným. Najlepšie osvedčeným (od 2. polovice 3. tisícročia až po 1. tisícročie pr. n. l.) vzorom sú sandály s pevnou pätou, uviazané šnúrkami, v novoasýrskom období v 1. polovici 1. tisícročia pr. n. l. doplnené ešte pevným očkom pre palec. V Babylónii sa na prelome 2. a 1. tisícročia pr. n. l. výnimočne obúvajú mäkké črievice s pletenou alebo sieťovanou vrchnou časťou. Na love alebo vojenskom ťažení slúžia Asýrčanom v 9.–7. storočí pr. n. l. najlepšie vysoké šnurovacie čižmy, v prednej časti vykrojené (strih bol nepochybne zvolený kvôli obúvaniu – holeň je krytá pohyblivým jazykom), ktorých šnúrky sa viažu tesne pri kolene (pridŕžajú tak zároveň bohato vzorované pančuchy). Čižmy sú možno prebraté od susedných Médov a vyhradené najskôr kráľovi, jeho garde a elitným druhom vojska, až v 7. storočí pr. n. l. sú nimi vybavení aj rádoví vojaci. Perzskí bojovníci v 6. a 5. storočí pr. n. l. nosia pevné poltopánky s viazaním cez nart.“ (Podrobnejšie viď v príslušných heslách elektronickej publikácie – Jaroslav Malina, ed., Encyklopedie antropologie: První interaktivní mezinárodní encyklopedie antropologie volne prístupná na adrese https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/index.html)
Ešte v 18. storočí sa podľa odhadov pohybovala spotreba obuvi na úrovni 0,3 až 0,5 páru ročne (teda jeden nový pár obuvi za 2 až 3 roky). Väčšia časť populácie chodila vtedy bosá. Dnes predstavuje spotreba obuvi približne dva páry na obyvateľa Zeme za rok. Pravidelné obúvanie je teda javom modernej doby súvisiacim s ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Obúvanie, rovnako ako mnohé iné javy spojené so zvýšením životnej úrovne, kultúry a módy, je dvojtvárne. Spomenuté pozitíva sú totiž spojené s deformáciami nôh vzniknutými tiež vplyvom pravidelného obúvania a nevhodnej obuvi.
V posledných desiatich rokoch zaznamenal vývoj obuvníctva významný pokrok, ktorého súčasťou je snaha niektorých firiem aspoň zčasti odstrániť negatíva obúvania. Objavila sa rada nových materiálov, široká ponuka bezpečnostných a zdravotných prvkov a novej technológie v konštrukcii obuvi a stielok.
Práve nové technológie v konštrukcii obuvi a funkčné stielky majú zásadný vplyv na zmierňovanie najčastejších poruch nôh. Tie sa často stávajú spúšťacím mechanizmom pre ďalšie komplikácie spojené hlavne s oporným a pohybovým aparátom. Firma Hanák sa intenzívne venuje zvyšovaniu úžitkovej hodnoty obuvi nápravou najčastejších porúch nohy (plochá noha priečne, či pozdĺžne a zmierňovaním negatívnych prejavov ďalších porúch ako je, vybočená noha, vbočená noha, vyklenutá noha, „konská noha“, hákovitá noha) a porúch prstov (vybočenie prstov, drápkovitý a kladivkový prst). Výsledkom je široká ponuka obuvi pre voľný čas, pre šport aj do spoločnosti, ponuka, ktorá súčasne spĺňa náročné kritéria ortopedickej obuvi. V súčasnosti vyvinula naša spoločnosť v spolupráci s ústavom antropológie prírodovedeckej fakulty a laboratória biomotoriky fakulty športových štúdií Masarykovej univerzity unikátnu technológiu „biomechanickej obuvi“ a „biomechanickej stielky". Ich účinnosť umocňuje kombinácie množstva ortopedických a biomechanických prvkov stimulujúcich prirodzenú schopnosť nohy optimalizovať stav klenby a prstov. Pozitívne účinky novej technológie sa prejavujú elimináciou veľkej časti chýb nohy. Najzásadnejšie inovatívne prvky sú v oblasti nartu, kde je vložený pásik pružnej usne, ďalej v oblasti päty, kde sú vložené dva pružné pásiky umožňujúce zmeny postavenia pätovej kosti a spolu s vymeknutím pod pätovou kosťou tvorí veľmi efektívny stimul pre iniciovanie správneho postavenia pätovej kosti a pozdĺžnej klenby. Ďalším prvkom je priehlbina pod palcovým kĺbom, ktorá má za následok rovnomernejšie zapojenie všetkých prstov pri chôdzi a teda aj stimuláciu svalov a väzov tvoriacich priečnu klenbu.
Pri vývoji novej kolekcie biomechanickej obuvi sme vychádzali zo základných princípov odvíjania kroku a rozloženia plošného tlaku pri chôdzi. Pohyby sa uskutočňujú pomocou rôznych svalových skupín prostredníctvom kĺbov. Najdôležitejším je kĺb medzi členkovou kosťou a holeňou. Pohyby nohy v tomto kĺbe sa podľa svojho smeru delia na dorsaflex (napnutie), plantarflex (ohýbanie), supináciu (priblíženie smerom dovnútra) a pronáciu (pohyb smerom von).
Pohybom nohy sa zaisťuje rovnako prispôsobenie sa povrchu behom státia a chôdze (mobile adapter), rovnako zdvíhaniu a udržaniu tela - rigidná páka (rigid lever). V takzvanej polohe mobile adapter sú kĺby nohy otvorené a uvoľnené, noha je v pronácii a flexibilná. Následnou supináciou sa uzavrie kĺb, svaly nohy sa napnú, noha sa fixuje a cez Achillovu šlachu sa uskutoční dvíhanie. To je funkcia rigid lever.
Pri chôdzi sa odvíja noha od podložky, počínajúc pätou, cez chodidlo po palcovom a malíčkovom paprsku nohy až po hlavičky metatarzov a prsty (hlavne palec nohy), a potom opúšťajú podložku (viď obrázok 1).
Obr. 1 Poloha chodidla pri poslednej fáze kroku – opúšťanie podložky
1. fáza: dotyk päty – supinácia
Keď sa päta dotkne terénu, nastane mierna supinácia a potom silná pronácia.
Najlepšie je to vidieť pri behu, pri ktorom je pätový kĺb uvoľnený, otvorený.
2. fáza: zaťaženie – pronácia
V okamžiku dotyku terénu noha zostáva v uvolnenej pozícii. Tým získáva možnosť vyrovnávať sily a prispôsobiť sa terénu.
3. fáza: zaťaženie – pozícia
Kĺb sa pred vykročením napne a noha sa dostáva z neutrálnej polohy do polohy supinácia.
4. fáza: nadvihnutie – supinácia
Táto fáza vyústí do nadvihnutia tela, kĺb sa uzavrie a noha sa dostáva do polohy supinácia
Nová kolekce biomechanické obuvi firmy Hanák má široké rozpětí svého působení. V případě eliminace ploché nohy s typickým snížením podélné nožní klenby se ve druhé a třetí fázi odvíjení kroku aktivuje jednak uvolnění nártní části chodidla, jednak se stimulují plantární svaly (jamkou pod palcovým kloubem) působící přímo na posilování podélné klenby po celou dobu kontaktu s podložkou.
Podobně je tomu i při eliminaci příčně ploché nohy, pro kterou je typické zploštění příčné klenby nohy a současné rozšíření chodidla. I zde se aktivuje uvolnění nártní části, které v kombinaci s prohlubní ve střední části palce a se širší stélkou v této oblasti podněcuje zpevňování příčné klenby.
Zcela opačná situace než u příčně či podélně ploché nohy je u nohy vyklenuté. U té bývá podélná klenba výrazně zvýšená. První záprstní kost je strmě postavena, palec nohy je vybočen. Tato porucha velmi omezuje výběr obuvi, protože zvýšená klenba vyžaduje prostornou obuv. I pro tento případ je vhodná nová kolekce obuvi firmy Hanák, která zejména díky revolučnímu prvku uvolnění nártní části chodidla a zvýšení patní části zmírňuje tlak na klenbu a zmírňuje tak negativní průvodní jevy popsané výše.
Pro „koňskou nohu˝ je příznačné velmi obtížné zvedání nohy do základního postavení. Příčinou tohoto stavu bývá zejména zkrácená Achillova šlacha, což má za následek zvednutý vrchol paty. Opakem (relativně vzácným) je hákovitá (patní) noha, provázená obtížným snížením hřbetu nohy směrem dolů do základního postavení.
I v těchto případech je zajímavým pomocníkem biomechanická obuv, respektující anatomické zvláštnosti těchto poruch.
a) plochá noha, b) vybočená noha, c) koňská noha, d) vbočená noha), e) vyklenutá noha, f) hákovitá noha (Cotta, 1995)
Nejčastější nepravidelností v postavení prstů bývá hallux valgus – zevní vybočení v kloubu základního článku palce. Tato porucha je často doprovázena bolestivou změnou pohyblivosti v základním kloubu palce. Deformace je skoro vždy provázena příčně plochou nohou, vyskytují se výrůstky a následně tíhové váčky na vnitřní straně hlavičky první zánártní kůstky. Vzhledem k tomu, že je nová kolekce biomechanické obuvi vybavena výraznou prohlubní ve střední části palce, pomáhá zmírňovat negativní průvodní jevy, zejména bolesti, které ji provázejí.
Podobné vadné postavení s vybočením dovnitř se vyskytuje i na malíčku. Ten bývá přeložen přes čtvrtý prst, což je bolestivé při nošení obuvi. Pro tento případ je biomechanická obuv vybavena širší základnou v přední části boty a mírným valem v oblasti přechodu mezi příčnou klenbou a prsty, který mírně zvedá tři prostřední prsty tak, že malíček se přes prsteníček dále neohýbá a naopak je stimulován jeho posun do normální polohy.
Naše společnost pří vývoji biomechanické obuvi používala metodu „dynamická plantografie“. Jedná se o diagnostickou metodu, která využívá tlakovou plošinu, případně pás nebo speciální vložky do bot k měření rozložení tlaku pod ploskou, obvykle při chůzi či v různých modifikacích stoje. S vložkami do bot se dá měřit i v terénu, tedy v přirozeném prostředí pro pohyb, jehož tlakové nároky na chodidla chceme změřit. Měření probíhá v určitém čase, kdy dochází ke změnám hodnot sledovaných parametrů, proto mluvíme o dynamické plantografii.
Kromě systému emed®, který využívá naše společnost se v České republice v současné době využívají systémy footscan® (firma RSScan International, www.rsscan.com) a Baropodometer (firma Diagnostic Support). Měřicí tlakové vložky do bot pedar jsou modifikací systému emed® (Sofistikovaná biomechanická diagnostika pohybu, 2009).
Využití dynamické plantografie nacházíme především při základním výzkumu chůze či běhu, vzpřímeného stoje a jejich modifikací. Uplatňuje se v obuvnictví, v klinických aplikacích jako jsou ortopedie (obor zabývající se prevencí, diagnostikou a léčením vrozených či získaných vad a nemocemi pohybového ústrojí), neurologie, rehabilitace či protetika a ortoptika (nauka o náhradách funkce části těla), případně ve sportovní medicíně a tréninku.
